ARGUMENTY PROTI ISLAMU
Prečo neveriť v islamské náboženstvo ? Existuje na to niekoľko dôvodov :
1 : Celý islam stojí na svedeckej výpovedi JEDINÉHO človeka - Mohameda, ktorý mal mať v 7 storočí v odľahlej jaskyni zjavenie Archanjela Gabriela, ktorý mu mal diktovať zjavenú pravdu, ktorú Mohamed spísal do knihy s názvom Korán !
2 : Mohamed počas svojho života nevykonal žiaden zázrak a ani počas histórie sa v islame nevyskytol žiaden verejne známy, alebo skúmateľný zázrak !
3 : Mohamed hovoril, že islam vznikol preto, aby nahradil Judaizmus a kresťanstvo. Podľa Mohameda židia nesprávne pochopili Starému Zákonu a kresťania zas Novému Zákonu, preto musel prísť islam aby uviedol všetky veci na správnu mieru. Mohamed tvrdil, že v Starom a Novom Zákone boli niektoré veci ponechané správne, iné však boli vsunuté, a niektoré zas neboli napísané, boli zatajené. Mohamed preto spravil korektúru a výsledok bol taký že dnešný islam vyzerá tak, že niečo si z judaizmu a kresťanstva ponechal, niečo z neho vyškrtol, a niečo zas pridal......
Otázne je však to, prečo Boh spravil korektúru Starého Zákona až po vyše 1800 rokov od vzniku judaizmu a korektúru Nového Zákona až 600 rokov po vzniku kresťanstva......
Prečo vznikol islám ?
Na získanie odpovede sa musíme pozrieť na náboženskú, ekonomickú a socioekologickú situáciu na Arabskom poloostrove pred nástupom Mohameda :
Socioekologická situácia
Miestom zrodu islamského náboženstva sa stal Arabský polostrov v prvej polovici 7. storočia n. l. Arabský polostrov, hoci zastáva v súčasnosti geostrategický význam vďaka najväčším náleziskám ropy a zemného plynu , bol na začiatku 7. storočia polostrovom iba šírych púští a suchých pohorí . Žili tu početné arabské kmene, ktorých vnútorná konzistencia bola založená na pokrvných príbuzenských vzťahoch. Tieto kmene navzájom medzi sebou bojovali v neustálych konfliktoch, sledujúc zásadu krvnej pomsty. Práve táto zásada spôsobila desaťročia nepokojov a vojen, v ktorých bola väčšina Arabského polostrova zdevastovaná a ekonomicky zruinovaná. O akejsi politickej jednote a súdržnosti arabských kmeňov nemohla byť vôbec reč, pretože zjednotenie pod hlavou akéhosi kráľa na spôsob silných susedov (Byzantská a Perzská ríša ) bolo nemysliteľné - arabské kmene sa obávali totiž straty suverenity a osobnej cti.
Púštne podmienky, v ktorých žili arabské kmene, boli veľmi nepriaznivé, preto sa v Arábii vytvorila tradícia zbojnícky prepadávať konvoje a karavány nomádov a obchodníkov, aby sa mohli uživiť. A práve prítomnosť bohatých obchodníckych konvojov bola základom silnej sociálnej nerovnosti medzi jednotlivými kmeňmi, ako i v kmeňoch samotných. Bohatstvo bolo prerozdelené v krutých prírodných podmienkach skutočne nežičlivo, čo vyprovokovalo volanie po sociálnej spravodlivosti, a to najmä medzi pokrvne príbuznými členmi toho-ktorého kmeňa. Bohaté kmene vôbec nepomáhali ani vlastným slabým a chudobným rodinám.
Náboženská a kultúrna situácia
Arabské kmene sa na severe Arabského polostrova kultúrne stretávali s byzantským kresťanstvom a perzským zoroastrizmom . Viacero členov týchto kmeňov prestúpili na spomenuté náboženstvo , pričom niektoré severné kmene vyznávali neortodoxné kresťanstvo - najčastejšie jeho gnostické formy. Dokonca niektoré kmene vyznávali židovský judaizmus . Z toho vyplýva, že monoteizmus bol viacerým arabským kmeňom už pred vystúpením proroka Mohameda známy. Napriek tomu najmä púštne kmene v okolí Mekky zostávali pohanskými a vyznávali arabský polyteizmus . Najmä stredoarabské a juhoarabské kmene vyznávali polyteistické náboženstvo.
V Arábii vládol na začiatku 7. storočia duchovný neporiadok a ľahostajnosť k tradičným arabským hodnotám. Kresťania a Židia poukazovali často na to, že Arabi sú na okraji civilizovaného sveta a "Boh s nimi asi nepočíta", keďže im neposlal ešte žiadne posvätné písma alebo proroka .
Strediskom polyteistickej mytológie a polyteistického náboženstva juhoarabských a stredoarabských nomádskych púštnych kmeňov bolo centrum strategického mesta Mekka . V tomto centre sa nachádzal (a dodnes nachádza) čierny kameň, najpravdepodobnejšie meteorit , ktorého história siaha preukázateľne do 7. storočia. Nachádza sa v mramorovanej kockovitej stavbe čiernej farby a v predislamskej ére slúžil ako miesto uctievania viacerých mytologických božstiev - a to najmä Alláha, ktorý bol na čele arabského mytologického panteónu. Ide vlastne o kľúčovú svätyňu, v ktorej boli aj symboly pohanských božstiev. V podstate v predislamskej ére nejestvovala tradícia, ktorá by vznik tejto svätyne nazvanej Kába vysvetľovala. V rámci hodnôt arabskej spoločnosti však mala kultúrna kontinuita zásadný význam, preto uctievanie Bohov Kábe bolo pre Arabov aj v predislamskej ére mimoriadne dôležité. Dokonca sa počas pútí muselo dať pokoj zbraniam a nesmelo sa na pútnikov na posvätnej pôde útočiť, a to aj keby pochádzali z nepriateľského arabského kmeňa - nepriateľského voči kmeňu vládnucemu v Mekke. Púť ku Kábe, zvaná "hadždž", sa konala každoročne ešte pred vystúpením Mohameda, no až Mohamed dal Kábe ústredný náboženský význam a založil tradíciu, ktorá by okolnosti vzniku a pôvodu čierneho meteoritu a celej kockovitej stavby vysvetľovala. V rámci púte "hadždž" pútnici sedemkrát podľa pohybu Slnka obchádzali okolo svätyne a bozkávali čierny kameň. To, že ide o meteorit, naznačuje súvis s nebeským , nadpozemským svetom, odkiaľ mal spadnúť, takže sa Kába stala miestom spojenia pozemského sveta s nadpozemským a nadobudla u Arabov špecifický kultový význam.
Politická situácia
Arabský polostrov bol na začiatku 7. storočia politicky rozvrátený a devastovaný desaťročiami bezvládia, rabovania a prepadávania obchodníckych konvojov a taktiež vojen medzi arabskými kmeňmi, ktoré sa zdali neukončiteľné, keďže jedna zo základných zásad Arabov bola zásada krvnej pomsty. Predislamská Arábia zažila už niekoľko zjednocujúcich kráľovstiev, ale v období, do ktorého sa narodil Mohamed , pretrvávala kultúrna , náboženská a silná politická kríza. Pohanské kulty už nedokázali konkurovať vyspelým náboženstvám Byzancie a Perzie , s ktorých kráľovstvami Arabi na severe susedili. Je možné, že jedinou príčinou, prečo sa Perzská alebo Byzantská ríša neusilovali o dobytie arabských kmeňov bola pustatina a drsné púštne podmienky Arabského polostrova , ktoré v 7. storočí boli skutočne odradzujúce.
K vyriešeniu silnej politickej krízy bolo potrebné jediné - zjednotiť arabské kmene pod jedným panovníkom, aby sa už skončili vnútorné štvanice a boje. Len tak mohli Arabi vyjsť z posmešného okraja civilizovaného sveta na výslnie a presadiť sa ako sila, s ktorou treba počítať. To však bolo kvôli prehlbujúcej sa kultúrno -náboženskej kríze a na základe neustále sa dokola uplatňujúcej zásady krvnej pomsty, zdá sa, neuskutočniteľné. Aspoň kým neprišiel prorok Mohamed .
https://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_islamu
1 : Arabské kmene boli nejednotné, a viedli medzi sebou bratovražedné boje
Riešenie : Mohamed vytvoril náboženstvo ktoré zjednotilo tieto kmene a zakázalo medzi nimi bratovražedné boje
2 : Kresťania a Židia poukazovali často na to, že Arabi sú na okraji civilizovaného sveta a "Boh s nimi asi nepočíta", keďže im neposlal ešte žiadne posvätné písma alebo proroka.
Riešenie : Mohamed sa stal prorokom a priniesol korán
3 : "Bohatstvo bolo prerozdelené v krutých prírodných podmienkach skutočne nežičlivo, čo vyprovokovalo volanie po sociálnej spravodlivosti, a to najmä medzi pokrvne príbuznými členmi toho-ktorého kmeňa. Bohaté kmene vôbec nepomáhali ani vlastným slabým a chudobným rodinám."
Riešenie : Mohamed založil nové náboženstvo v ktorom sa dbá na pomáhanie chudobným
4 : V Arábii upadali tradičné arabské hodnoty a tradície
Riešenie : Mohamed zaviedol zachovávanie tradičných arabských hodnôt a tradícii
SPLYNUTIE S DOBOU :
Mohamed ponechal tie veci, ktoré vyznávala veľká časť krajiny a tou bolo :
1 : Púte do Mekky a uctievanie čierneho meteoritu
2 : Monoteizmus - viera v jediného Boha
dávam do pozornosti skvelú stránku ktorá dokazuje existenciu posmrtného života a pravosť kresťanstva skrze veľké zázraky a znamenia, ktoré sa dnes dejú v kresťanstve